Báseň o láske od jednej americkej dievčiny
"Pamätáš sa na deň, keď som si požičala tvoje nové auto a rozbila ho? Myslela som si, že ma "zabiješ", ale ty si to neurobil. A pamätáš ako som ťa viedla na pláž a ty si hovoril, že bude pršať? A pršalo. Myslela som, že mi to budeš vyčítať. Ale ty si to neurobil. Pamätáš, keď som sa bavila s inými chalanmi, aby si žiarlil. A ty si žiarlil. Myslela som si, že ma necháš, ale ty si to neurobil. Pamätáš, keď mi raz padol kus koláča na koberček tvojho auta? Myslela som, že mi vynadáš, ale ty si to neurobil. A pamätáš, ako som ti zabudla povedať, že na slávnosť máme prísť vo večerných šatách, a ty si prišiel v džínsoch? Myslela som, že ma už opustíš, ale ty si to neurobil. Naopak, mal si so mnou trpezlivosť, mal si ma rád, chránil si ma. Je toľko vecí, za ktoré som ťa chcela prosiť o odpustenie, keby si sa vrátil z vojny vo Vietname. Ale ty si sa nevrátil."
Je jedno zlaté pravidlo: Žijeme svoj život len raz. A preto nič neodkladajme, poskytnime hneď všetko dobro, ktoré môžeme vykonať, každú lásku, ktorú môžeme niekomu prejaviť. Nečakajme na potom, pretože nežijeme dvakrát...